Detvan 10. časť: Väzeň

Všetci stáli pri strome na ktorom visela Romana a s nimi tam stála aj polovička dediny. Ľudia postupne odchádzali domov. Roman s Monikou a Kristínou si sadli pred Pojeblo a rozmýšľali čo bude ďalej. Všetci traja sedeli na nejakých drevách. Kristína po chvíľke zbadala na ceste, veľký čierny koč ťahaný dvoma koňmi, a po obidvoch stranách kočov kráčali tie dedinské vemená, ktoré sa v kuse sťažovali a spisovali rôzne petície na zrušenie Pojebla.

Triumfy tvojho života

Blížili sa zas, tie hnusné postavy!
jedna z tých postav sa chodí jebať až do Vltavy;
Moja pamäť- rozmýšľam- čo sa mi  pristaví?
o druhej z postáv počul som -jeho penis je pútavý?
Nie, nie je ! — nuž nie — nech si triumf pichne do piče,
okolo mňa húkalo otče, nechytaj tie polovodiče
srdce mi mladistvý rozum poučuje
v pojebvzduchu, je cítiť čo kŕdel penisov vyprodukuje.

S tebou, ty piča, prichodia aj všeliaké choroby,
kokot, čurák, penis, už sa ti hnusí. Ale čožeby,
si ako macer tvoja stará — čo jebe staničný bufet—
ľúbosťi pravdy i družstvo kričí: Cigánom niet Chlieb  
Bôľ sa mladí — žiaľ, stíchli, lebo smrdeli v labyrinte  análneho sexu
boli krásne doby, keď semeno plne carotidom duplexu
skôr ako tebe jebne — su ti vďačné choroby?

O láske pod stromčekom

Ani za šťastím azda utrateným,
lebo ja som ten s penisom zdobením ,
však plačem, a plač ten je darom neba,
chem šukať len teba a teba.

A pochovávam v piesňach žiale moje,
v Trenčíne som ostriekal všetky kroje:
A bárs by čuli ich i uši tvoje,
penisy a piče – mám z nich paranoje,
a nechytáš si prsia oboje?

Bo keď ty fajčís mládenca druhého,
môj penis zdá sa ti – ja viem mám ho pridlhého!
Miestami ho mám aj priškrteného – dievča ja viem!
Však láska moja je jak hromobitie
moje city k tebe sú ako holé ázijské rite,
prestane môjho srdca bitie
láska k tebe moje peniaze vykrije!

Detvan 9. časť: Spaľujúca vášeň

Kristína neváhala a začala sa hrať s penisom, stískala, hladkala a jemne ho bozkávala. Roman ju vyzliekol a vyšiel na ňu a vsunul do nej penis. Pri prvom vsunie ticho zastonala. Vrážal do nej svoj úd takou silou, že aj posteľ začala vzdychať a stonať od vzrušenia. hrízla Romana od rúk. Posteľ vŕzgala a po troškách sa posúvala pri každom vpichu do Kristíny. Už bol na vrchole ale alkohol otupil mechanizmus tak sa odkotúľal späť vedľa nej. „Do boha,“ hovoril zadýchano, „ to nie je normálne!“ Kristína sa usmiala, lebo vedela o čom rozpráva. Par krát to zažila s inými chlapmi, ktorý  to nemohli dokončiť, lebo vypili veľa vína. Pohladkala ho po tvári „ Čo nie je  normálne?“ spýtala sa a hladkala ho. „Už som bol, len sa nejako sa to dojebalo, asi sme veľa toho vypili,“ chytil fľašu vína za hrdlo a odpil.

Detvan 8. časť: Hostina

Monika jedným gestom poslala Romana do riti.  „ Ty si proste kokot, Roman. Nič viac len kokot.“ Postavila sa medzi Ivana a Romana, ktorého chytila za rameno a čakala čo jej na to povie. „ Vieš kto šukáva s kokotom?“
„Kto?“ opýtala s úsmevom na perách.

Detvan 6. časť: Všetko si posrala

Mesiac po vražde, prestali ľudia chodiť do Pojebla. Dokonca prestali chodievať aj taký čo viacej vygrcajú než vypijú. Bol pohreb Lenky na ktorej Roman silnou oporou Moniky. A Kristíninou oporou bol v poslednej dobe alkohol. Nasraná na celý ten skurvený svet. Obyvatelia Detvy a Dolných Bukovíc sa zúčastnili pohrebu, a prišli sa rozlúčiť s mladou dievčinou, ktorej život ukončil nejaký neukojiteľný bastard. V Monikinej krčme, to upadalo. Nakoniec sa s Kristínou dohodli že urobia z Pojebla nevestinec. „Však, názov už máme, len musíme zohnať nejaké ženušky. Mladé a pekné“ hovorila Monika, Kristíne za tým stolom kde sedel prvý krát Roman. „ Mladé a pekné? Tu v Bukoviciach? …“ Kristína si odpila z piva „…tak dobre niečo vymyslíme.“

Detvan 5. časť: Izba 23

„Vstávaj!“ triasla Monika s Romanom. Roman si zahundral čosi po podnos a spal ďalej. Monika sa obliekla a šla dole do hostinca. Podávala dole stoličky a medzi tým čakala na Kristínu. V celom hostinci bola zima hneď aj tušila že nejaké detičky jej rozbili okno. Prišla dozadu „No super, zmrdi krpatý!“ chytila metlu a sklo začala zametať.

Po pol hodinke prišla Kristína.

„ Monika, kde si?“

Detvan

1.

Stojí vysoká, divá cicina,
mať stará ohromných skínov,

pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých skurvy synov:

či tých debilkov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach obrovských

nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie ciciny

nehľadí dcéra tejto rodiny,
keď má porodiť debila?

3.časť Spoznanie

Medzi 27. a 28. decembrom

„ Pomoc! Halo je tu niekto!“ kričala Monika. Roman prišiel k nim. Monika kľačala vedľa jeho ženy. „ Rýchlo odomkni izbu, nech ju dáme do postele. Isto je unavená.“ Hodila Romanovi kľúče. Odomkol vráta a Monika položila Lenku do postele. Roman stál na chodbe pri dverách a pozeral ako sa hostinská stará o jeho ženu. Keď uložila Lenku do postele, potichu odišla z izby. Roman si medzi tým odomykal izbu na druhej strane chodby. „Ďakujem“ usmiala sa na Romana

2. časť: Dolné Bukovice

27.12. 1805

Dolné Bukovice boli vzdialené jeden deň chôdze od Detvy. Za svitania ďalšieho dňa odišiel zo svojej dedinky, ktorú tak miloval. Pár hodín išiel sám cez les kde nikoho nebolo, sem tam zbadal veveričku.  Po dvoch hodinách chôdze si sadol na peň, napil sa vody. Z diaľky počul dupot konských kopýt, a bol to Ivan ktorý sa preháňal po lese s Romanom sa pozdravil a každý si išiel svojou cestou. Cestou do Bukovíc si pomaly rozmýšľal či všetko je dobre upratané, či Jura dobre zakopal.