Detvan 10. časť: Väzeň

Všetci stáli pri strome na ktorom visela Romana a s nimi tam stála aj polovička dediny. Ľudia postupne odchádzali domov. Roman s Monikou a Kristínou si sadli pred Pojeblo a rozmýšľali čo bude ďalej. Všetci traja sedeli na nejakých drevách. Kristína po chvíľke zbadala na ceste, veľký čierny koč ťahaný dvoma koňmi, a po obidvoch stranách kočov kráčali tie dedinské vemená, ktoré sa v kuse sťažovali a spisovali rôzne petície na zrušenie Pojebla. Čítať ďalej

Triumfy tvojho života

Blížili sa zas, tie hnusné postavy!
jedna z tých postav sa chodí jebať až do Vltavy;
Moja pamäť- rozmýšľam- čo sa mi  pristaví?
o druhej z postáv počul som -jeho penis je pútavý?
Nie, nie je ! — nuž nie — nech si triumf pichne do piče,
okolo mňa húkalo otče, nechytaj tie polovodiče
srdce mi mladistvý rozum poučuje
v pojebvzduchu, je cítiť čo kŕdel penisov vyprodukuje.

S tebou, ty piča, prichodia aj všeliaké choroby,
kokot, čurák, penis, už sa ti hnusí. Ale čožeby,
si ako macer tvoja stará — čo jebe staničný bufet—
ľúbosťi pravdy i družstvo kričí: Cigánom niet Chlieb  
Bôľ sa mladí — žiaľ, stíchli, lebo smrdeli v labyrinte  análneho sexu
boli krásne doby, keď semeno plne carotidom duplexu
skôr ako tebe jebne — su ti vďačné choroby?

O láske pod stromčekom

Ani za šťastím azda utrateným,
lebo ja som ten s penisom zdobením ,
však plačem, a plač ten je darom neba,
chem šukať len teba a teba.

A pochovávam v piesňach žiale moje,
v Trenčíne som ostriekal všetky kroje:
A bárs by čuli ich i uši tvoje,
penisy a piče – mám z nich paranoje,
a nechytáš si prsia oboje?

Bo keď ty fajčís mládenca druhého,
môj penis zdá sa ti – ja viem mám ho pridlhého!
Miestami ho mám aj priškrteného – dievča ja viem!
Však láska moja je jak hromobitie
moje city k tebe sú ako holé ázijské rite,
prestane môjho srdca bitie
láska k tebe moje peniaze vykrije!

Detvan 9. časť: Spaľujúca vášeň

Kristína neváhala a začala sa hrať s penisom, stískala, hladkala a jemne ho bozkávala. Roman ju vyzliekol a vyšiel na ňu a vsunul do nej penis. Pri prvom vsunie ticho zastonala. Vrážal do nej svoj úd takou silou, že aj posteľ začala vzdychať a stonať od vzrušenia. hrízla Romana od rúk. Posteľ vŕzgala a po troškách sa posúvala pri každom vpichu do Kristíny. Už bol na vrchole ale alkohol otupil mechanizmus tak sa odkotúľal späť vedľa nej. Do boha,“ hovoril zadýchano, „ to nie je normálne!“ Kristína sa usmiala, lebo vedela o čom rozpráva. Par krát to zažila s inými chlapmi, ktorý  to nemohli dokončiť, lebo vypili veľa vína. Pohladkala ho po tvári „ Čo nie je  normálne?“ spýtala sa a hladkala ho. „Už som bol, len sa nejako sa to dojebalo, asi sme veľa toho vypili,“ chytil fľašu vína za hrdlo a odpil. Čítať ďalej

Detvan 8. časť: Hostina

Monika jedným gestom poslala Romana do riti.  „ Ty si proste kokot, Roman. Nič viac len kokot.“ Postavila sa medzi Ivana a Romana, ktorého chytila za rameno a čakala čo jej na to povie. „ Vieš kto šukáva s kokotom?
Kto?“ opýtala s úsmevom na perách. Čítať ďalej

Detvan 7. časť: Pascal Van Vaskoderdam a Kristína

„Dobrý deň, chcel by som…“ prihovoril sa plešatý muž Monike pri bare.

Sex“ dopovedala. Muž prikývol hlavou na znak súhlasu.  „ Vyberte si kľúč,“ muž si vybral dvojku. Monika sa pousmiala nad tým výberom. „ Nasledujte ma.“ Vyšli po vŕzgajúcich schodoch na poschodie kde sa nachádzali izby. Čítať ďalej

Detvan 6. časť: Všetko si posrala

Mesiac po vražde, prestali ľudia chodiť do Pojebla. Dokonca prestali chodievať aj taký čo viacej vygrcajú než vypijú. Bol pohreb Lenky na ktorej Roman silnou oporou Moniky. A Kristíninou oporou bol v poslednej dobe alkohol. Nasraná na celý ten skurvený svet. Obyvatelia Detvy a Dolných Bukovíc sa zúčastnili pohrebu, a prišli sa rozlúčiť s mladou dievčinou, ktorej život ukončil nejaký neukojiteľný bastard. V Monikinej krčme, to upadalo. Nakoniec sa s Kristínou dohodli že urobia z Pojebla nevestinec. „Však, názov už máme, len musíme zohnať nejaké ženušky. Mladé a pekné“ hovorila Monika, Kristíne za tým stolom kde sedel prvý krát Roman. „ Mladé a pekné? Tu v Bukoviciach? …“ Kristína si odpila z piva „…tak dobre niečo vymyslíme.“ Čítať ďalej

Detvan 5. časť: Izba 23

„Vstávaj!“ triasla Monika s Romanom. Roman si zahundral čosi po podnos a spal ďalej. Monika sa obliekla a šla dole do hostinca. Podávala dole stoličky a medzi tým čakala na Kristínu. V celom hostinci bola zima hneď aj tušila že nejaké detičky jej rozbili okno. Prišla dozadu „No super, zmrdi krpatý!“ chytila metlu a sklo začala zametať.

Po pol hodinke prišla Kristína.

„ Monika, kde si?“ Čítať ďalej

Detvan

1.

Stojí vysoká, divá cicina,
mať stará ohromných skínov,

pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých skurvy synov:

či tých debilkov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach obrovských

nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie ciciny

nehľadí dcéra tejto rodiny,
keď má porodiť debila? Čítať ďalej

3.časť Spoznanie

Medzi 27. a 28. decembrom

„ Pomoc! Halo je tu niekto!“ kričala Monika. Roman prišiel k nim. Monika kľačala vedľa jeho ženy. „ Rýchlo odomkni izbu, nech ju dáme do postele. Isto je unavená.“ Hodila Romanovi kľúče. Odomkol vráta a Monika položila Lenku do postele. Roman stál na chodbe pri dverách a pozeral ako sa hostinská stará o jeho ženu. Keď uložila Lenku do postele, potichu odišla z izby. Roman si medzi tým odomykal izbu na druhej strane chodby. „Ďakujem“ usmiala sa na Romana Čítať ďalej