Každú vedomosť alebo výsledok pozorovania si zapamätáme tým ôepšie, čím dlhšie sme im venovali pozornosť a čím častejšie sme sa s nimi stretli alebo ich opakovali. Všeobecne je to uvdemelé konanie vyplývajúce zo zámeru zapamätať si.
Úmysel zapamätať si je jedným z dôležitých (i keď nevyhnutných) podmienok zapamätanoa. Úmysle zapamätať si pôsobí počase automaticky, ako napr. vtedy, keď si z dennej tlače zapamätáme iba to, co je v súlade s našimi náhľadmi, aj keď si prevažne vyžaduje zámerné vôlové úsilie, ako napríklad učenie sa alebo počúvanie prednášky.
Zárukou dobrej pamäti sú teda oči, ktoré vidia to, na čo sa dívajú, uši, kotré počujú to. čo počúvajú, a čulý rozum, ktorý sa pohostinne uchováva staré í nové vedomosti, a premyslené systematické opakovanie.
Emilian Pruda 