Všetci stáli pri strome na ktorom visela Romana a s nimi tam stála aj polovička dediny. Ľudia postupne odchádzali domov. Roman s Monikou a Kristínou si sadli pred Pojeblo a rozmýšľali čo bude ďalej. Všetci traja sedeli na nejakých drevách. Kristína po chvíľke zbadala na ceste, veľký čierny koč ťahaný dvoma koňmi, a po obidvoch stranách kočov kráčali tie dedinské vemená, ktoré sa v kuse sťažovali a spisovali rôzne petície na zrušenie Pojebla. Čítať ďalej
Triumfy tvojho života
Blížili sa zas, tie hnusné postavy!
jedna z tých postav sa chodí jebať až do Vltavy;
Moja pamäť- rozmýšľam- čo sa mi pristaví?
o druhej z postáv počul som -jeho penis je pútavý?
Nie, nie je ! — nuž nie — nech si triumf pichne do piče,
okolo mňa húkalo otče, nechytaj tie polovodiče
srdce mi mladistvý rozum poučuje
v pojebvzduchu, je cítiť čo kŕdel penisov vyprodukuje.
S tebou, ty piča, prichodia aj všeliaké choroby,
kokot, čurák, penis, už sa ti hnusí. Ale čožeby,
si ako macer tvoja stará — čo jebe staničný bufet—
ľúbosťi pravdy i družstvo kričí: Cigánom niet Chlieb
Bôľ sa mladí — žiaľ, stíchli, lebo smrdeli v labyrinte análneho sexu
boli krásne doby, keď semeno plne carotidom duplexu
skôr ako tebe jebne — su ti vďačné choroby?
Úmyseľ zapamätať si.
Každú vedomosť alebo výsledok pozorovania si zapamätáme tým ôepšie, čím dlhšie sme im venovali pozornosť a čím častejšie sme sa s nimi stretli alebo ich opakovali. Všeobecne je to uvdemelé konanie vyplývajúce zo zámeru zapamätať si.
Úmysel zapamätať si je jedným z dôležitých (i keď nevyhnutných) podmienok zapamätanoa. Úmysle zapamätať si pôsobí počase automaticky, ako napr. vtedy, keď si z dennej tlače zapamätáme iba to, co je v súlade s našimi náhľadmi, aj keď si prevažne vyžaduje zámerné vôlové úsilie, ako napríklad učenie sa alebo počúvanie prednášky.
Zárukou dobrej pamäti sú teda oči, ktoré vidia to, na čo sa dívajú, uši, kotré počujú to. čo počúvajú, a čulý rozum, ktorý sa pohostinne uchováva staré í nové vedomosti, a premyslené systematické opakovanie.
O láske pod stromčekom
Ani za šťastím azda utrateným,
lebo ja som ten s penisom zdobením ,
však plačem, a plač ten je darom neba,
chem šukať len teba a teba.
A pochovávam v piesňach žiale moje,
v Trenčíne som ostriekal všetky kroje:
A bárs by čuli ich i uši tvoje,
penisy a piče – mám z nich paranoje,
a nechytáš si prsia oboje?
Bo keď ty fajčís mládenca druhého,
môj penis zdá sa ti – ja viem mám ho pridlhého!
Miestami ho mám aj priškrteného – dievča ja viem!
Však láska moja je jak hromobitie
moje city k tebe sú ako holé ázijské rite,
prestane môjho srdca bitie
láska k tebe moje peniaze vykrije!
Detvan 9. časť: Spaľujúca vášeň
Kristína neváhala a začala sa hrať s penisom, stískala, hladkala a jemne ho bozkávala. Roman ju vyzliekol a vyšiel na ňu a vsunul do nej penis. Pri prvom vsunie ticho zastonala. Vrážal do nej svoj úd takou silou, že aj posteľ začala vzdychať a stonať od vzrušenia. hrízla Romana od rúk. Posteľ vŕzgala a po troškách sa posúvala pri každom vpichu do Kristíny. Už bol na vrchole ale alkohol otupil mechanizmus tak sa odkotúľal späť vedľa nej. „Do boha,“ hovoril zadýchano, „ to nie je normálne!“ Kristína sa usmiala, lebo vedela o čom rozpráva. Par krát to zažila s inými chlapmi, ktorý to nemohli dokončiť, lebo vypili veľa vína. Pohladkala ho po tvári „ Čo nie je normálne?“ spýtala sa a hladkala ho. „Už som bol, len sa nejako sa to dojebalo, asi sme veľa toho vypili,“ chytil fľašu vína za hrdlo a odpil. Čítať ďalej
Detvan 8. časť: Hostina
Monika jedným gestom poslala Romana do riti. „ Ty si proste kokot, Roman. Nič viac len kokot.“ Postavila sa medzi Ivana a Romana, ktorého chytila za rameno a čakala čo jej na to povie. „ Vieš kto šukáva s kokotom?“
„Kto?“ opýtala s úsmevom na perách. Čítať ďalej
Detvan 7. časť: Pascal Van Vaskoderdam a Kristína
„Dobrý deň, chcel by som…“ prihovoril sa plešatý muž Monike pri bare.
„Sex“ dopovedala. Muž prikývol hlavou na znak súhlasu. „ Vyberte si kľúč,“ muž si vybral dvojku. Monika sa pousmiala nad tým výberom. „ Nasledujte ma.“ Vyšli po vŕzgajúcich schodoch na poschodie kde sa nachádzali izby. Čítať ďalej
Detvan 6. časť: Všetko si posrala
Mesiac po vražde, prestali ľudia chodiť do Pojebla. Dokonca prestali chodievať aj taký čo viacej vygrcajú než vypijú. Bol pohreb Lenky na ktorej Roman silnou oporou Moniky. A Kristíninou oporou bol v poslednej dobe alkohol. Nasraná na celý ten skurvený svet. Obyvatelia Detvy a Dolných Bukovíc sa zúčastnili pohrebu, a prišli sa rozlúčiť s mladou dievčinou, ktorej život ukončil nejaký neukojiteľný bastard. V Monikinej krčme, to upadalo. Nakoniec sa s Kristínou dohodli že urobia z Pojebla nevestinec. „Však, názov už máme, len musíme zohnať nejaké ženušky. Mladé a pekné“ hovorila Monika, Kristíne za tým stolom kde sedel prvý krát Roman. „ Mladé a pekné? Tu v Bukoviciach? …“ Kristína si odpila z piva „…tak dobre niečo vymyslíme.“ Čítať ďalej
Detvan 5. časť: Izba 23
„Vstávaj!“ triasla Monika s Romanom. Roman si zahundral čosi po podnos a spal ďalej. Monika sa obliekla a šla dole do hostinca. Podávala dole stoličky a medzi tým čakala na Kristínu. V celom hostinci bola zima hneď aj tušila že nejaké detičky jej rozbili okno. Prišla dozadu „No super, zmrdi krpatý!“ chytila metlu a sklo začala zametať.
Po pol hodinke prišla Kristína.
„ Monika, kde si?“ Čítať ďalej
Emilian Pruda 